História kúpeľov | Kúpele Luhačovice

História kúpeľov Luhačovice.

Za využitie liečivých minerálnych prameňov vďačia kúpele Luhačovice rodu Serenyiovcov. Tí ich vlastnili od tridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1945. Aj vďaka liečivým termálnym prameňom sa začala písať v kúpeľoch Luhačovice zaujímavejšia história.

Gróf Ondrej dal upraviť prameň, ktorý vyvieral na povrch a hlasno pritom bublal - z toho odvodil jeho názov Bublavý. Neskôr v 18. storočí ho však premenovali podľa ďalšieho člena serenyiovského rodu Amanda na Amandku.

Preslávené liečivé pramene

Pôvodne Hlavný prameň v roku 1860 premenovali na Vincentku podľa grófa Vincenta. O prameňoch sa postupne dostával chýr do čoraz širšieho okolia, za liečením do kúpeľov Luhačovice ľudia cestovali aj niekoľko dní. Zrazu však chýbali ubytovacie kapacity, hostince aj liečebné ubytovne.

Nové liečebné a ubytovacie budovy

A tak sa ku koncu 18. storočia kúpele Luhačovice rozrástli o hostinec s izbami pre hostí, prichádzali sem lekári, ktorí na blahodarnú luhačovickú vodu a jej účinky nedali dopustiť. V tomto období postavili Zámeček, Vincencův dům, Venkovský dům či kaplnku Sv. Alžbety.

Dnes sa v Luhačoviciach nachádza oveľa viac liečebných a ubytovacích budov, ktoré poskytujú relaxačné, wellness, kúpeľné a ďalšie pobyty. Stačí si vybrať a zarezervovať si ubytovanie.

Spokojní návštevníci kúpeľov Luhačovice

O sto rokov neskôr sa v kúpeľoch Luhačovice podľa štatistík liečilo až 1700 hostí. Ich spokojnosť so službami však z roka na rok klesala, až si Serenyiovci uvedomili, že môže pomôcť len zmena kúpeľov na akciovú spoločnosť.

V roku 1902 sa vybudovaním novej železničnej trate začala nová etapa. Do kúpeľov Luhačovice začali chodiť vlaky priamo z Prahy, Brna a Olomouca. Predsedom akciovej spoločnosti bol Otto Serenyi, riaditeľom kúpeľov Luhačovice František Veselý a správcom Slovák Cyril Holuby. Títo traja muži sa zaslúžili o kvalitu nielen liečebných služieb, ale aj ďalších podporných programov a spoločenského života.

Znak Luhačovíc

Luhačovice mali v poli pečate, datované rokom 1691 košatý strom (historické dokumenty tvrdia, že šlo o jabloň) medzi krojidlem a radlicou. Keď boli v roku 1936 povýšené na mesto, nechali si zaobstarať medailu s uvedenými symbolmi vloženými do štítu, čím toto uzatváracou znamenie dostalo charakter znaku.

Keď v roku 1994 požiadali Luhačovice o udelení práporu, odporučil Moravský zemský archív autorovi návrhu pánovi Pavlů zo Zlína upraviť aj znak, tak aby zodpovedal heraldickým pravidlám. K udeleniu symbolov Luhačovíc v dnešnej podobe došlo Rozhodnutím predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR zo dňa 2. septembra 1994.