Charakteristika hlavných prameňov v kúpeľoch Luhačovice:

Aloiska

Patrí k najstarším minerálnym prameňom. Vyviera v parku nad Bílov štvrťou o 30 m vyššie ako ostatné pramene. Bol známi už pred rokom 1770 pod menom Luisin prameň, Lesný prameň, alebo tiež Prameň v hore. K pitné liečbe sa používal od roku 1821. V roku 1830 bol riadne zachytený a dostal svoje meno Aloiska. K definitívnemu zachyteniu došlo v roku 1938 po vedením prof. Ročka. Pavilón nad prameňom pochádza z roku 1963. Aloiska sa využíva k pitnej liečbe, predovšetkým pri ochoreniach zažívacích orgánov, ale aj k inhaláciám. Má zvýšený obsah jódu, železa, kyseliny boritej a niektorých stopových prvkov. Priemerná výdatnosť prameňa je 3 1 /min

Prameň Dr. Šťastného

Vyviera v blízkosti Kúpeľného divadla. Pred rokom 1929 bol prameň upravený ako studňa Janovka a jej hĺbka bola 7 m. Pri hĺbení vrtu v roku 1929 došlo v hĺbke 37 m k erupcií minerálnej vody, ktorá striekala do výšky takmer 20 m. To dalo prameňu pôvodný názov Gejzír. Skoro sa zistilo, že erupcia znižuje hladinu a výdatnosť ostatných prameňov. Výtok prameňa bol preto mnohokrát upravovaný. V roku 1967 bol znovu navŕtaný a od tej doby slúži pre verejnosť. Prameň nesie meno luhačovického rodáka MUDr. Františka Šťastného. Má zvýšený obsah kyseliny boritej, fluóru, jódu, lithia a bárya. Jeho výdatnosť je od roku 1990 upravená na 3 l/min. Používa sa k pitnej liečbe.

Vincentka

Je najznámejším prameňom v kúpeľoch Luhačovice. Vďačí za to predovšetkým tomu, že bol až do roku 1991 jediným miestnym prameňom, ktorý sa plnil do fliaš. Vyviera za kolonádou. Prameň bol upravený okolo roku 1680. Bola nad ním vybudovaná strieška a hovorilo sa mu Hlavný prameň. V roku 1789 bol nad prameňom vybudovaný pavilón. Prameň Vincentka sa používa k pitnej liečbe a inhaláciám. Má zvýšený obsah kyseliny boritej, fluoridov a barya. Výdatnosť prameňa je 10 – 12 l/min.

Ottovka

Vyviera na pravom brehu Hornej Olšavy na úpätí svahu Male Kamenné o 10 m vyššie ako ostatné pramene. Je tretím najznámejším prameňom v kúpeľoch Luhačovice. Pôvodne vytekala voľne, ale v roku 1905 bola zachytená. V roku 1939 bola postavená klenutá kamenná jaskyňa. Ottovka má zvýšený obsah jódu, železa, kyseliny boritej a niektorých stopových prvkov. Používa sa k pitnej liečbe a jej výdatnosť je 3 l/min.

Prameň Sv. Jozefa

V roku 1994 bol zamýšľaný ako skúšobný vrt do hĺbky 500 m. Pri dosiahnutí hĺbky 173 m došlo k erupcií vody a tým k ohrozeniu prameniska minerálnych vôd. To zabránilo k ďalšiemu pokračovaniu prác. Po šiestich rokoch v bol vrt dobudovaný a premenený na čerpací objekt pre využitie na uhličité kúpanie a k pitnej liečbe v Sanatóriu Miramare. Prameň vyviera v blízkosti nového kostola, kde slúži pre verejnosť. Určená kvóta pre využitie je 30 l/min.