Liečba | Kúpele Luhačovice

Charakteristika hlavných prameňov využívaných na liečenie chorôb v kúpeľoch Luhačovice:

Aloiska

Liečivý prameň Alioska patrí k najstarším minerálnym prameňom. Vyviera v parku nad Bílov štvrťou o 30 m vyššie ako ostatné pramene. Bol známy už pred rokom 1770 pod menom Luisin prameň, Lesný prameň, alebo tiež Prameň v hore.

K pitnej liečbe sa používal od roku 1821. V roku 1830 bol riadne zachytený a dostal svoje meno Aloiska. K definitívnemu zachyteniu došlo v roku 1938 po vedením prof. Ročka.

Pavilón nad prameňom pochádza z roku 1963. Aloiska sa využíva k pitnej liečbe, predovšetkým pri ochoreniach zažívacích orgánov, ale aj k inhaláciám. Má zvýšený obsah jódu, železa, kyseliny boritej a niektorých stopových prvkov.

Prameň Dr. Šťastného

Vyviera v blízkosti Kúpeľného divadla. Pred rokom 1929 bol prameň upravený ako studňa Janovka a jej hĺbka bola 7 m. Pri hĺbení vrtu v roku 1929 došlo v hĺbke 37 m k erupcií minerálnej vody, ktorá striekala do výšky takmer 20 m.

Erupcie zabezpečili prameňu pôvodný názov Gejzír. Zistilo sa, že erupcia znižuje hladinu a výdatnosť ostatných prameňov. Výtok prameňa bol preto mnohokrát upravovaný. V roku 1967 bol znovu navŕtaný a od tej doby slúži pre verejnosť.

Prameň nesie meno luhačovického rodáka MUDr. Františka Šťastného. Má zvýšený obsah kyseliny boritej, fluóru, jódu, lithia a bárya. Jeho výdatnosť je od roku 1990 upravená na 3 l/min. Používa sa k pitnej liečbe.

Vincentka

Je najznámejším prameňom v kúpeľoch Luhačovice. Vďačí za to predovšetkým tomu, že bol až do roku 1991 jediným miestnym prameňom, ktorý sa plnil do fliaš.

Prameň bol upravený okolo roku 1680. Bola nad ním vybudovaná strieška a hovorilo sa mu Hlavný prameň. V roku 1789 bol nad prameňom vybudovaný pavilón. Prameň Vincentka sa používa k pitnej liečbe a inhaláciám. Má zvýšený obsah kyseliny boritej, fluoridov a barya.

Ottovka

Ottovka vyviera na pravom brehu Hornej Olšavy na úpätí svahu Male Kamenné o 10 m vyššie ako ostatné pramene. Je tretím najznámejším prameňom v kúpeľoch Luhačovice. Pôvodne vytekala voľne, ale v roku 1905 bola zachytená. kde bolo tam bolo online

Prameň Ottovka má zvýšený obsah jódu, železa, kyseliny boritej a niektorých stopových prvkov, vďaka čomu je vhodný k pitnej liečbe.

Prameň Sv. Jozefa

V roku 1994 bol zamýšľaný ako skúšobný vrt do hĺbky 500 m. Pri dosiahnutí hĺbky 173 m došlo k erupcii vody a tým k ohrozeniu prameniska minerálnych vôd. To zabránilo ďalšiemu pokračovaniu prác.

Po šiestich rokoch bol vrt dobudovaný a premenený na čerpací objekt pre využitie na uhličité kúpanie a k pitnej liečbe v Sanatóriu Miramare.